Občas sa podrazíme

27. marca 2014, Marion, Nezaradené

Vedel si, že so mnou budú problémy. Že kdesi vo mne zostáva existovať.
A zostane.
A ja som vedela, že nie si bezhranične oddaný. Nikdy by som nebola povedala, že láska postavená na kompromisoch sa môže stať láskou v pravom slova zmysle.
Vravel si, že sme spolu, pretože sme rovnako skazení. 
Sme.
No on mi zvykol vravieť, že je horší človek, ako ja. Tohto chlapa som milovala. Miloval mňa.
V nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
Vieš, že v našom živote nemá priestor. Vedel si, že ťa neopustím, no ak ma sklameš vrátim sa tam, kde platia moje pravidlá. Vrátim sa v obrovskom štýle.
Tak, aby si to vedel.
Tak, aby ťa to zranilo.
Tak, aby som bola ja tá, ktorá ti znova veľkoryso odpustí.
Pretože ty mi patríš a ak si raz vyberieš možnosť odísť, neodídeš…
Tvoje náhle odchody ma neznepokojujú. Potrebuješ ísť, aby si po stý krát pochopil, že nič lepšie neexistuje. 
Nikdy som ťa nemilovala tak, ako jeho. Nikdy som ho nemilovala tak, ako teba.
Nemôžeš to porovnávať. Netrápiš sa tým. 

Spravil si však chybu. Naše súkromné boje majú isté hranice, ktoré nesmieš prekročiť.
Teraz to budem musieť spraviť a stane sa to tvojou vinou. Takže sa predo mnou nepokúšaj plakať, je to tvoje rozhodnutie. Pretože to, že ma miluješ, zisťuješ iba vo chvíľach, kedy ma strácaš. Chýba ti to?
Bude ma čakať. Nezdvíham telefón, vieš kde som. V tomto momente sa tvoj mozog prebúdza z úsporného režimu. Vieš, že ti potrebujem ublížiť, pretože si ma opäť zranil a to sa predsa nemá…
Má na sebe úzke svetlé džínsy a biele tielko obopínajúce jeho dokonalé telo. Dokážeš si to predstaviť? Skús to.
Predstav si, ako mi rozopína blúzku. Ako moja ruka vkĺzne do jeho rozkroku. Vieš ako milujem jeho prešedivelé vlasy? Aká príťažlivá je masívna jazva na jeho tvári?
Máš pocit, že to stále nedostatočne bolí?! Tak by si mal vedieť, že som tu preto, lebo som ho neprestala milovať.
Pretože si sa nenaučil spôsobu, akým so mnou zaobchádza. Obdivuje moje hrubé spôsoby, ktoré sa márne pokúšaš zničiť. Netušíš, koľko špiny sme za sebou zanechali. On je vášeň. Takto ma nepoznáš.
Pochopíš to vôbec?

Nedokážem však ignorovať fakt, že existuješ. 
Potrebujem ťa, vybudovali sme si vlastný život. Civilný. Obyčajný. Sú to istoty.
Pokojná láska, súhra v každodennej rutine. Klape nám to. 
Ideme po prachoch. Po materiálnych veciach. Darí sa nám, pretože nie sme len pár. Sme partneri, priatelia.
A občas sa podrazíme. Odídeš. Odídem.
Vraciame sa.
Zapínam telefón.
Pôjdem nakúpiť, stláčam spínač, otvára sa brána a ty z podkrovia vidíš svetlá môjho strieborného kupé.
Otváram víno. Cinknutie fľaše o staroružovú mramorovú kuchynskú dosku ťa prinúti zísť dole. Tváriš sa vážne, myslím, že si sa vrátil iba nedávno.
Nebudem pátrať po tom, kde si bol.
Toto je moja kuchyňa a ty si môj chlap. Vieš. že to nemôžeš zmeniť.
Obopneš ma okolo pásu a na istý moment bude opäť všetko v poriadku.