Marion Brignall

Oáza kasín. Komorné melódie a intímne svetlá vytvárajúce dokonalú ilúziu.
Bezchybný svet v ktorom balansujeme na hrane právd a klamstiev. Prijali sme pravidlá týchto zvrátených hier. Koncertujeme. Sme bravúrni hráči. 
Deštrukcia. Sebadeštrukcia. Chorobná ctižiadostivosť. Agresia. Nenávisť a láska uprostred noci zaliate v alkohole. 
Jazda. Bacardi. Pokračujeme. Nikdy sme neprestali.

Pretože môj starý je mizerný chlap, no len on pozná spôsob, ako držať moju ruku tak, aby to nevyznelo príliš pateticky. Vravieva, že som ako oceán. Fascinuje ho fakt, že ma nemôže ovládať. Napriek tomu sa stal jediným, kto ma dokáže prinútiť priznať sa.
Som pripravená.
Díva sa, ako sa vyzliekam. Zo svojich čiernych šiat v jeho obľúbenom parfume. A krvavo červený rúž na jeho hrudi…
Ostrím noža, ktorý dôverne poznám sa dotýka mojich kriviek, pokožky, mojich pŕs. Díva sa na moje telo tým nehanebným spôsobom, akým ma znepokojuje. Vzduch sa stáva ťažším vo chvíli, keď mi prenecháva kontrolu. Sadá si. Kocky ľadu sa nekompromisne roztápajú v jeho brandy. V mojej túžbe. Jazva na jeho tvári je pripomienkou minulosti, rovnako ako orol, čo zdobí jeho prsia. Je to vpísané v jeho očiach. Všetko.

Spomínam si, ako ma získal. V ten večer prestal predstierať. Vraj túžba po riziku, pocit, kedy vieš, že ak spravíš čo i len jediný chybný ťah prehráš a stratíš všetko, bolo dôvodom, prečo to spravil. Rozumela som a on nepochyboval…
Čosi ako óda na milosť.
Moja taktika je tak mizerná, tak očividná a napriek tomu sa stala akýmsi stavebným prvkom celej tejto tragédie. Komédie. 

Opona sa zdvíha a prvé dejstvo začína Dámy a Páni.

Zápal ktorým oplýva je odzbrojujúci. Porušuje pravidlá s takou istotou, pretože vie, že som ich súčasťou. Pripomínam mu to…
Umenie zvádzať ho tak dokonale, bez jediného omylu je akousi satisfakciou za všetku tú bolesť. Viem. Stále dokážem rozhorieť jeho oči, jeho slabiny.. prinútim ho uštedriť mi dotyk, ktorý bolí.

Uznal si, že práve začínaš prehrávať?!

Viem, ako bolia jeho neuvážené dotyky. Viem, ako bolí jeho sklamanie. Poznám tón jeho hlasu a viem, čo od neho môžem očakávať. Naučila som sa vnímať jeho obavy. Zdieľať s ním nie len posteľ, ale i myšlienky. 
Viem, kam mieri a viem, čo spraví.
A on šepká oplzlé zverstvá a je si istý, že sa budem usmievať. Viem, že ma bude nútiť a môj odpor je iba ďalšou z našich hier. Nezáleží na tom, kto sa díva. Vykopli sme rozhodcov. Nie sú na nič. Nedokážu oceniť špinu, ktorú sme za sebou zanechali.
Som jeho dielom. Som jeho obrazom. 

Som stále tvojou múzou?

Zostáva v tom tichu, ktoré je predzvesťou nášho triumfu a vkráda sa na miesto, ktorému tak dlho chýbal. Nezabudol na spôsob, ktorý milujem. Mlčí, no v jeho pohľade nachádzam to, čo očakávam. Uznanie. Formu prehry. Bolí ma celé telo, cítim vyčerpanie.
Patrí nám to. Patrí nám vrchol, ktorý dokážeme dosiahnuť. 

Patrí nám moment, kedy smerom ku mne posúvaš fľašu. Hovoríš, že sa mám upokojiť. Zhlboka sa nadýchnuť. Vravíš, že ak hrám, tak do konca. Vraj niekedy pomáha, keď na chvíľu zavriem oči. Počítam…
Stačí ak sa prenesieme cez tento moment. Ak stlačíme spúšť.
A nasledujúca noc bude taká, akú si ju pamätáme. Akú ju poznáme. A s prichádzajúcim šerom rozohráme ďalšiu partiu našich citov, alebo toho, čo z nich zostalo…